Hyperinflácia nastane, keď inflácia medzimesačne dosiahne minimálne 50 %. Takže v roku 2018 denná inflácia vo Venezuele mierne presiahla 1 %. V skutočnosti ceny rástli oveľa rýchlejšie, pretože začiatkom roku 2018 sa ročná inflácia odhadovala na niekoľko sto percent. Keď nastala hyperinflácia, predavači prestali označovať potraviny cenovkami, pretože ich ceny sa mohli počas dňa výrazne zvýšiť. Ľudia a firmy teda riešili situáciu tak, že začali platiť vajcami. Keďže vajcia obsahujú veľa bielkovín, považujú sa za hodnotný produkt.

Prečítajte si o šiestich prípadoch desivej hyperinflácie v našej fotogalérii. Na rozdiel od Venezuely, kde sa hyperinflácia hodnotí ročne, sa miera inflácie v iných krajinách odhaduje mesačne.    

Čína, 1949, denná inflácia 14 %

Hyperinflácia zasiahla Čínu v roku 1947. Svoj vrchol dosiahla v roku 1949, keď spotrebiteľské ceny prudko stúpali o 5 070 % mesačne. Hyperinfláciu spustila občianska vojna. Čínska národná strana Kuomintang sa rozhodla vytlačiť nové peniaze, aby zabezpečila krytie vládnych výdavkov počas vojenského konfliktu s komunistickou stranou.

V dôsledku toho sa spotrebiteľské ceny zdvojnásobili každých 3-5 dní. Ceny základného spotrebného tovaru a potravín stúpli stotisícnásobne. Vytlačené bankovky nemali väčšiu hodnotu ako odpadový papier. Ľudia boli nútení platiť ryžou. Potom, čo Čína zaviedla juan, inflácia postupne stagnovala až do roku 1955.

Grécko, 1944, denná inflácia 18 %

Grécku ekonomiku počas druhej svetovej vojny zničila nacistická okupácia. Kolaps v poľnohospodárstve preto spôsobil vážny nedostatok potravín. Okrem toho bola za vysokú infláciu zodpovedná aj úľava na daňovom zaťažení. Hoci grécka inflácia nebola taká vážna ako v povojnovom Maďarsku alebo Nemecku, Grécko potrebovalo dlhší čas, kým inflácia klesla na normálne hodnoty a kým sa zničená ekonomika stabilizovala.

 Gréci dokázali drachmy minúť za 4 hodiny. Predtým im to trvalo až 40 dní. Podľa grafu hyperinflácie, ktorý zostavili Steve Hanke a Nicholas Krus, sa spotrebiteľské ceny zdvojnásobili takmer každé 4 dni. Najvyššia mesačná miera bola zaznamenaná v októbri 1944 a dosiahla 13 800 %.

Nemecko, 1923, denná inflácia 21 %

Toto je najhorší prípad v histórii. Po prvej svetovej vojne bolo nemecké hospodárstvo paralyzované obrovským verejným dlhom a reparáciami. Vláda sa rozhodla vytlačiť bankovky Deutsche Mark s cieľom zabezpečiť si rezervnú menu a splatiť dlhy. Národná mena strácala na hodnote rovnako rýchlo ako centrálna banka tlačila stále viac a viac mariek. Spotrebiteľské ceny sa zdvojnásobovali každých 89 hodín. Inflácia dosiahla svoj vrchol v októbri 1923, keď mesačne vzrástla o 29 500 %.

Bochník chleba stál v januári 1923 250 mariek, v novembri to však už bolo neuveriteľných 200 miliárd mariek. Bankovky sa spaľovali namiesto paliva alebo dreva na vyhrievanie pecí a používali sa namiesto tapiet. Ľudia dostávali výplatu v takých obrovských balíkoch bankoviek, ktoré sa nezmestili ani do kufra. Nemci sa ponáhľali minúť svoje mzdy v deň, keď ich dostali, pretože tieto peniaze boli nasledujúci deň prakticky bezcenné.

BBC citovala denník istého občana, ktorý nechal bez dozoru kufor so svojou mzdou. Neskôr muž zistil, že kufor mu ukradli, ale peniaze zostali na mieste. Ďalší muž odišiel do Berlína kúpiť pár nových topánok. Keď tam dorazil, tieto peniaze mu už stačili len na kúpu šálky kávy a spiatočnú cestu autobusom. Koncom roku 1923 vláda zaviedla anuitné dlhopisy, ktoré boli naviazané na poľnohospodárske komodity. Tento krok ozdravil spotrebiteľské ceny. Okrem toho sa nemeckí veritelia dohodli na reštrukturalizácii vojnových platieb.

Juhoslávia, 1994, denná inflácia 65%

V roku 1992 po odchode ostatných krajín Juhosláviu tvorili už iba Srbsko a Čierna Hora. Štátna pokladnica bola vyčerpaná ozbrojenými konfliktmi a kolapsom na domácom trhu. Vláda teda začala tlačiť nové peniaze. Neodôvodnené verejné výdavky, korupcia a sankcie OSN z rokov 1992/93 vyvolali hyperinfláciu. Vyvrcholila v januári 1994, keď dosiahla 313 000 000 %.

Ceny sa zdvojnásobili každých 34 hodín. Občania museli utratiť výplatu hneď po tom, ako ju dostali. Niektorí chodievali nakupovať základný tovar do Maďarska. Problém s infláciou ešte zhoršila vláda, ktorá znemožnila fungovanie všetkých verejných inštitúcií. Ľudia tak neplatili účty za energie včas, pretože dlžná suma stratila v okamihu svoju hodnotu.


S vidinou ukončenia sankcií prijal srbský prezident Slobodan Miloševič novú menu – nový dinár, naviazaný na zlato a devízové rezervy.

Zimbabwe, 2008, denná inflácia 98 %

Po získaní nezávislosti v roku 1980 bola v Zimbabwe zavedená nová národná mena v hodnote takmer 1,25 USD. Začiatkom tisícročia spustil prezident Robert Mugabe pozemkovú reformu, ktorá bola v skutočnosti prerozdelením pôdy. Zabavovala sa poľnohospodárska pôda patriaca etnickým Európanom v prospech zimbabwianskych obyvateľov. Úrady tým vlastne zničili prosperujúce farmy. Okrem toho domácu ekonomiku postihli v roku 2002 aj sankcie USA a EÚ.

V roku 2007 museli prenajímatelia účtovať nájomné v potravinách. Nájomné za izbu sa platilo nasledovne: 10 kilogramov kukuričnej múky, 2 kilogramy múky na pečenie, 4 litre oleja, 10 balení toaletného papiera a 2 kilogramy cukru. V roku 2008 stálo 10 banánov 10 miliárd zimbabwianskych dolárov. Bankovky boli prakticky bezcenné, takže sa používali ako záložky alebo nálepky.

V novembri 2008 dosiahla inflácia 79 miliárd percent. Ceny sa zdvojnásobili každých 25 hodín. Bochník chleba v hlavnom meste stál 200 miliárd zimbabwianskych dolárov. V tom istom roku prešiel štát na americké doláre, aby potlačil nekontrolovateľnú infláciu.       

Maďarsko, 1946, denná inflácia 207 %

Najhorší prípad hyperinflácie bol zaznamenaný v Maďarsku. V roku 1927 vláda zaviedla novú menu pengő v snahe oživiť národné hospodárstvo po prvej svetovej vojne a skrotiť infláciu. Veľká hospodárska kríza zničila maďarské hospodárstvo. Obrovský verejný dlh prinútil centrálnu banku devalvovať národnú menu v snahe pokryť verejné výdavky.


Na začiatku druhej svetovej vojny bolo domáce hospodárstvo v zúfalej situácii. Centrálna banka ustúpila vláde, ktorá nariadila tlačiť bankovky bez akýchkoľvek obmedzení.

Hyperinflácia dosiahla desivé hodnoty – ceny sa zdvojnásobovali každých 15 hodín. V júli 1946 inflácia dosiahla 41,9 biliardy percent! Existovalo jediné riešenie. Úrady zaviedli novú menu forint.


Keď sa tak stalo v auguste 1946, celkové množstvo všetkých maďarských bankoviek v obehu predstavovalo 0,001 amerického dolára.